Kto v sobotu robi, bááárz (nem)dobre robííí

21. mája 2011, vladimirspernoga, Nezaradené

Ráno

je sobotné ráno,

slnko svieti,

neprší.

Včera bol piatok,

zajtra bude nedeľa.

Dnes je ale sobota.

Sobota, nesobota, čaká ma robota, i keď

 

4. (resp. 3.) prikázanie

Pamätaj na deň soboty, aby si ho svätil. Šesť dní budeš pracovať a robiť akékoľvek svoje dielo. Ale siedmy deň je sobota Hospodina, tvojho Boha. Nebudeš robiť nijakého diela ani ty ani tvoj syn ani tvoja dcéra, tvoj sluha ani tvoja dievka ani tvoje hovädo ani tvoj pohostín, ktorý je v tvojich bránach.

Zdôvodnenie 1: „Lebo šesť dní činil Hospodin nebesia a zem, more a všetko, čo je v nich, a odpočinul siedmeho dňa. Preto požehnal Hospodin deň soboty a posvätil ho.“ – zvláštne, že požehnal práve deň, v ktorý nerobil nič, rovnako ako nekonečne dlho predtým, ale budiž.

Zdôvodnenie 2: „Pamätaj, že si bol sluhom v Egypte, a Hospodin, tvoj Boh, ťa vyviedol odtiaľ mocnou rukou a vystretým ramenom. Preto ti Hospodin, tvoj Boh, prikázal zachovávať deň sviatočného odpočinku.“ – divné zdôvodnenie, ale budiž.

Ďalšie prikázanie, ktoré sa príliš nedodržiava. Prísne dodržiavanie znamená nerobiť v ten deň nič tvorivé. Ortodoxní Židia preventívne vtedy nerobia takmer úplne nič, ani len nechodia ďaleko od domu.

„A tu zázrak! Všade naokolo sobota, len nado mnou piatok!“

Žid – o potrebe zdvihnúť nájdenú peňaženku počas sabatu.

Navyše nie je celkom jasné, kedy presne Boh stvoril Zem a teda (pravdepodobnosť 6:1) svätíme nesprávny deň. Práve preto si to židia, kresťania a moslimovia rozdelili a každý slávi iný deň, takže máme pravdepodobnosť 3:4, že aspoň niekto svätí ten správny. Pokiaľ majú pravdu tí, čo tvrdia, že tie dni neboli 24-hodinové dni, ale že trvali napr. tisíc alebo milión rokov, mali by sme potom občas svätiť tisíc alebo milión rokov. Ťažko povedať, či by to bolo príjemné.

Pastafariáni svätia tri dni v týždni, pretože Jeho Slížovitosť Monštrum odpočívala tri dni.

 

Jedno z desiatich prikázaní z wikipedie pre čitateľov pravdy.